Územie Liptovského Ondreja, Jakubovian a Konskej patrilo do polovice 12. storočia k rozsiahlemu kráľovskému majetku nazývaného "Mogyarfalu"(Uhorská Ves), ktorý slúžil ako hraničná základňa pre vojensko-strážnu posádku, ktorá strážila hranice utvárajúceho sa Uhorska. Časť územia vlastnil Detrich, syn Polka, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu s comesom Bohumírom, prapredkom zemianskych rodov Pongrácovcov, Svätojánskych, Podturňanských, Smrečianskych a Trstianskych. Na konci 13. storočia dal Vavrinec starší, syn Detricha, postaviť na svojom území kostol okolo ktorého vznikla dedina s menom patróna kostola - Svätý Ondrej.

Prvá písomná zmienka o obci Liptovský Ondrej pochádza z roku 1352. V listine z roku 1480 sa uvádza slovenský názov „Swaty Ondreg", v latinskej podobe „Sanctus Andreas", a na začiatku 16. storočia už aj v maďarskej podobe ako „Zenth Andras".

V druhej polovici 15. storočia okolo roku 1472, sa Liptovom prehnalo vojsko kráľa Kazimira. Za obeť mu padla väčšina dedín v okolí (Čutkovo, Danišovo, Vitanová) a prechodom poľských vojsk bol zničený aj Liptovský Ondrej.

V roku 1536 tunajší zemania bývali v štyroch kúriách, na konci 16. storočia dedina pozostávala zo štyroch kúrií ondrejských zemanov, kostola a fary.

Cirkevné dejiny

Kostol dali postaviť v druhej polovici 13. storočia predkovia zemanov z Liptovského Ondreja. Najstaršia správa o existujúcom kostole je z roku 1332 v registri pápežských desiatkov. Ako farár sa v roku 1332 spomína František. Veža bola postavená v roku 1647. Pôvodná stavba kostola bola zničená počas kurutských bojov v rokoch 1708-1709. V rokoch 1720-1730 bola obnovená veža s barokovou cibuľou. Opravy nástenných malieb z 13. a 14. storočia reštauroval maliar Peter Kern z Liptovského Mikuláša. Pôvodný oltár Panny Márie z roku 1480 a časť oltára Svätého Ondreja z roku 1512 sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. V polovici 16. storočia bola založená aj prvá farská škola. Bol to typ humanitnej školy, kde sa učili najmä žiaci šľachtických rodičov čítať, písať a počítať.

V období reformácie v 16. a 17.storočí bola farnosť strediskom reformačných myšlienok. Kostol Svätého Ondreja využívali viac ako 100 rokov protestanti v rokoch 1584-1687. Od roku 1584 pôsobil vo farnosti protestantský kazateľ Ján Filometes starší z Prievidze.

V auguste 1752 sa uskutočnila v Liptove kanonická vizitácia katolíckych farností pod vedením grófa Mikuláša Čákiho, ostrihomského arcibiskupa. Vizitovaná bola aj farnosť v Liptovskom Ondreji. V čase vizitácie bolo v Liptovskom Ondreji a filiálkach Konskej a Hôre 964 veriacich, z toho 135 katolíkov a farárom bol Jozef Kolbe.

V Liptovskom Ondreji v roku 1732 fungovala škola. Správcom a učiteľom bol Ondrej Pucovský. Medzi jeho povinnosti patrilo raňajšie a večerné zvoneniepričom súčasne bol aj organistom a spevákom. V roku 1777 bol správcom školy a učiteľom Lukáš Baňári, školu navštevovalo 12 žiakov z obce a filiálok. Od roku 1903 učil v škole Ján Andaházy, ktorý bol posledným učiteľom školy. Vyučoval 11 žiakov a tak v novembri 1908 po viac ako 340 ročnej existencii pre nedostatok katolíkov v obci a okolí bola zrušená.

V období rekatolizácie od roku 1709 až do tolerančného patentu evanjelici z Liptovského Ondreja, Konskej a Beňadikovej patrili k artikulárnemu zboru v Paludzi. V Liptovskom Jáne bol postavený evanjelický kostol podľa tolerančného patentu v roku 1783 a k cirkevnému zboru v Liptovskom Jáne sa pripojil aj cirkevný zbor z Beňadikovej, Konskej a Liptovského Ondreja.

Pre veľkú vzdialenosť od matkocirkvi sa evanjelici z Liptovského Ondreja a Konskej rozhodli na prelome 19. a 20. storočia postaviť kostol v Liptovskom Ondreji. Postavený bol neoklasicistický evanjelický kostol v roku 1904. Na stavbu kostola si požičala cirkev 7 tisíc korún a 2000 zlatých podpory dostali od grófa Andrášiho z Gemera. V roku 1931 bol kostol opravený a bola pristavená veža.

Dištriktuálny konvent v roku 1948 schválil utvorenie samostatného zboru v Liptovskom Ondreji, ku ktorému sa pripojili fílie z Jakubovian a Konskej. Odčlenenie zboru sa fyzicky uskutočnilo v roku 1949. Za prvého kňaza bol zvolený Ladislav Sokol, ktorý bol inštalovaný v roku 1950.

V roku 1902 bola zaevidovaná evanjelická škola. Novú budovu školy s bytom pre učiteľa evanjelici postavili v roku 1904. Prvým učiteľom v tejto škole bol Andrej Domský. V roku 1933-1936 bola postavená nová budova evanjelickej školy. Tá stojí dodnes a po rekonštrukcii v súčasnosti slúži ako zborový dom evanjelickej cirkvi a.v..